"Vstávaj Kikuš dnes je tvoj veľký deň.Prvý deň školy volá."zobudila ma mama akoby sa už nevedela dočkať,až konečne vypadnem z domu do toho pekla.Môj prvý deň na novej škole,keď sme sa presťahovali do Londýna vedela som,že s novým mestom dôjde aj nová škola ale fakt ma to nejak veľmi nezaujímalo.Osobne,snažila som sa nato nemysllieť a užiť si posledné momenty na Slovensku.Ešte pol hodiny po zobudení som samozrejme ležala v posteli a snažila sa presvedčiť samú seba že,tento deň dopadne dobre.Po tomto dlhom momente som sa konečne pozbierala a šla si dať sprchu.Obliekla som si čierne legíny a moju obľúbenú mikinu ktorá bola po bratovi.Viem to neznie ako outfit na ohúrenie nových spolužiakov,ale tá mikina mi vždy nosila šťastie a pripomínala mi môjho o 5 rokov staršieho brata,ktorý sa pred 3 rokmi zabil.Dúfala som že aj v tento otravný deň mi nejako pomôže.Ešte som sa rýcho trocha upravila a najedla a mohli sme ísť.Počas celej cesty do školy sa ma mama asi 50-krát opýtala či sa teším.Môj ignor však totáne odmietala a pokračovala v rozprávaní o škole a ako dobre mi tam určite bude a ako skvelo si užijem.Klasické sladké reči,ktorými sa rodičia snažia utešiť malé deti pred návštevou zubára.Z myšlienok ma dostalo až prudké zabrzdenie.Moja mama nikdy nevedela parkovať a tak som vedela že už sme na mieste.Vyšla som z auta a obzrela sa naokolo.Škola bola naozaj prekrásna,taká klasická anglická,tehlovaná s tmavočervenou strechou oblými oknami a veľkým ihriskom s trávnikom a záhonmi kvetov.Naozaj ma to tam zaujalo no cesta do riaditeľne mi pomohla na tento krásny pohľad zabudnúť.Nevšímala som si vôbec nič ,en som myslela nato ako už o chvíľu spoznám svoju triedu,učiteľov a všetky ostatné veci,čo k tomu patria.Riaditeľ ma s radosťou privítal načo ma mama opustila a nechala ma tam s ním sama.Asi 15 minút mi rozprával o histórii školy,ďalších 10 minút strávil rozplývaním sa nad úspechmi žiakov a nad pravidlami.Ešte ďalších 10 minút venoval otázkam na mňa a na moju rodinu a potom ma odprevadil pred triedu."Nech sa páči trieda číslo 155" Potom prešiel pre neho úzkymi dverami a podišiel k učiteľke ktorá už bola uprostred vysvetľovania.Nenápadne som vošla dnu a obzrela si triedu.Všade boli povešané francúzke vlajky,rôzne texty a projekty.Trieda bola plná študentov ktorý na mňa upriamene civeli.Snažila som sa ignorovať to,ale keď na vás v jednom momente pozerá naraz minimálne 20 ľudí verte mi,že to nieje práve najlepší pocit.Zachránila ma však učiteľka,ktorá si zložila svoje starodávne okuliare a pritiahla si ma k sebe."Takže ty si Kristie. Že ?" usmiala sa na mňa a ja som zo seba dostala slabé "Áno"."Ja som slečna Gordonová a budem ťa učiť francúžtinu vitaj u nás" nadšene povedala a nato sa otočila k triede"Žiaci privítajte orosím novú žiačku Kristie,je tu nová ako viete tak sa k nej chovajte milo"všimla som si ako pri posledných slovách škaredo zazerala na jednu babu ,ktorá jej venovala falošný úsmev a pokračovala v pilníkovaní svojich nechtov.Pripadala mi ako klasická pipka,blond dlhé vlasy,mini-sukňa a tričko,z ktotého jej vytŕčala minimálne polovica podprsenky.Všimla si že na ňu pozerám a tak ma pre istotu prebodla pohľadom,aby som si nemyslela že budeme kamarátky.Nič proti ale s tou by som sa nebavila ani keby mi zato chceli platiť.Vzadu v kúte som si našla prázdnu lavicu a tam som sa potichu usadila.Celú hodinu som sa snažila nepútať pozornosť čo mi aj v celku šlo.Po neuveriteľne nudnej hodine som si rýchlo vybrala papierik na ktorom som mala napísaný rozvrh aj s triedami,v ktorých mám byť.Bola som až tak zaujatá hľadaním triedy 215,že som si nevšimla priamo oproti mne idúcu pipku z francúžtiny s jej kamarátkou a.k.a otravou.Neúmyselne som do nej narazila a z rúk je povypadali nejaké časopisy.Nepredpokladám že by to boli vedecké noviny ale časopis nečasopis pozbierala som ich a s podaním som sa aj ospravedlnila.Pipka však ospravedlnenie evidentne neprijala a spustila"Čo si o sebe myslíš ?? Taká nechutná trapka ako ty do mňa nemá čo vrážat. Veď sa pozri na svoje oblečenie vyzeráš ako starý bezďák." nechcela som sa hádať hneď prvý deň a tak som tam len stála a počúvala jej urážky ktoré ma ale vôbec nezaujímali.Chcela som len odísť na ďalšiu hodinu,prežiť až do konca dňa a ísť domov.V tom k nám prišlo nízke,chudulinké vysmiate a na pohľad strašne milé dievča ktoré venovalo svoju pozornosť pipke."Ashley daj jej pokoj.Si trapná. Fakt si musíš riešiť svoje komplexy tým že budeš nadávať nejakému novému decku ? Si fakt trapná." nato ma to dievča chytilo za ruku a odtiahlo ma ďalej"Ahoj ja som Elizabeth ale volaj ma Ellie." s natešeným hlasom prehovorila."Ahoj ja som Kristie" usmiala som sa načo si Ellie upravila svoje čierne šaty skoro po zem a ozvala sa "Čo máš teraz?" Rýchlo som sa pozrela do papierika aby som si bola istá,že odpoviem správne "Anglinu v 215-tke ale nemám poňatie kde to je" "Och tak to máme spolu hodinu.Poď je to tadeto" ukázala na koniec chodby,schmatla ma za ruku a už sme smerovali na hodinu.Zistila som že som s Ellie v tej istej triede len ona má miesto francúžtiny španielčinu a preto som ju nepoznala.Bola v poho a straaašne veľa kecala .To mi však vcelku vyhovovalo,až nato,že sa až príiš pýtala na veci,o ktorých so jej ešte nechcela hovoriť.Deň už neskôr prebiehal dobre a po príchode domov ma už čakala mama s miliónmi otázok o novej škole.Povedala som jej však len základné informácie,lebo už musela rýchlo ísť späť do nemocnice,kde práve začala pracovať.Nemám rada keď som sama doma lebo je tam vždy strašné tich a tak som si pustila hudbu,ktorá sa ozývala na celý byt ale mne to bolo jedno,až kým niekto nezačal neuroticky klopať.Rýchlo som vypla hudbu a otvorila dvere za ktorými stál chalan asi v mojom veku,vysoký hnedé oči a nevinná tvár."Ehrm jaa nechcem byť neslušný ale mohla by si tú hudbu stíšiť ?!? Bývajú tu aj iní ľudia!" spustil na mňa mierne drsným tónom."Veď dobre nemusíš hneď vrieskať." povedala som mu nevinne ,načo on zas začal nerváčiť "Neser ma dobre?!" radšej som sa nechcela hádať a tak som len povedala "Doobre kľuud" načo sa on otočil povedal že mám ísť do prdele a odišiel.Nezabudla som dramaticky tresnúť dverami aby vedel že je idiot,hudbu som už však radšej nezapínala, rýchlo som sa najedla,dala si sprchu a bez čakania na mamu šla spať.
Live for the moments beacause everything else is uncertain
My Stories :) Kate and Nikki Hope u like it!
streda 8. mája 2013
1.časť-Forever Young
"Vstávaj Kikuš dnes je tvoj veľký deň.Prvý deň školy volá."zobudila ma mama akoby sa už nevedela dočkať,až konečne vypadnem z domu do toho pekla.Môj prvý deň na novej škole,keď sme sa presťahovali do Londýna vedela som,že s novým mestom dôjde aj nová škola ale fakt ma to nejak veľmi nezaujímalo.Osobne,snažila som sa nato nemysllieť a užiť si posledné momenty na Slovensku.Ešte pol hodiny po zobudení som samozrejme ležala v posteli a snažila sa presvedčiť samú seba že,tento deň dopadne dobre.Po tomto dlhom momente som sa konečne pozbierala a šla si dať sprchu.Obliekla som si čierne legíny a moju obľúbenú mikinu ktorá bola po bratovi.Viem to neznie ako outfit na ohúrenie nových spolužiakov,ale tá mikina mi vždy nosila šťastie a pripomínala mi môjho o 5 rokov staršieho brata,ktorý sa pred 3 rokmi zabil.Dúfala som že aj v tento otravný deň mi nejako pomôže.Ešte som sa rýcho trocha upravila a najedla a mohli sme ísť.Počas celej cesty do školy sa ma mama asi 50-krát opýtala či sa teším.Môj ignor však totáne odmietala a pokračovala v rozprávaní o škole a ako dobre mi tam určite bude a ako skvelo si užijem.Klasické sladké reči,ktorými sa rodičia snažia utešiť malé deti pred návštevou zubára.Z myšlienok ma dostalo až prudké zabrzdenie.Moja mama nikdy nevedela parkovať a tak som vedela že už sme na mieste.Vyšla som z auta a obzrela sa naokolo.Škola bola naozaj prekrásna,taká klasická anglická,tehlovaná s tmavočervenou strechou oblými oknami a veľkým ihriskom s trávnikom a záhonmi kvetov.Naozaj ma to tam zaujalo no cesta do riaditeľne mi pomohla na tento krásny pohľad zabudnúť.Nevšímala som si vôbec nič ,en som myslela nato ako už o chvíľu spoznám svoju triedu,učiteľov a všetky ostatné veci,čo k tomu patria.Riaditeľ ma s radosťou privítal načo ma mama opustila a nechala ma tam s ním sama.Asi 15 minút mi rozprával o histórii školy,ďalších 10 minút strávil rozplývaním sa nad úspechmi žiakov a nad pravidlami.Ešte ďalších 10 minút venoval otázkam na mňa a na moju rodinu a potom ma odprevadil pred triedu."Nech sa páči trieda číslo 155" Potom prešiel pre neho úzkymi dverami a podišiel k učiteľke ktorá už bola uprostred vysvetľovania.Nenápadne som vošla dnu a obzrela si triedu.Všade boli povešané francúzke vlajky,rôzne texty a projekty.Trieda bola plná študentov ktorý na mňa upriamene civeli.Snažila som sa ignorovať to,ale keď na vás v jednom momente pozerá naraz minimálne 20 ľudí verte mi,že to nieje práve najlepší pocit.Zachránila ma však učiteľka,ktorá si zložila svoje starodávne okuliare a pritiahla si ma k sebe."Takže ty si Kristie. Že ?" usmiala sa na mňa a ja som zo seba dostala slabé "Áno"."Ja som slečna Gordonová a budem ťa učiť francúžtinu vitaj u nás" nadšene povedala a nato sa otočila k triede"Žiaci privítajte orosím novú žiačku Kristie,je tu nová ako viete tak sa k nej chovajte milo"všimla som si ako pri posledných slovách škaredo zazerala na jednu babu ,ktorá jej venovala falošný úsmev a pokračovala v pilníkovaní svojich nechtov.Pripadala mi ako klasická pipka,blond dlhé vlasy,mini-sukňa a tričko,z ktotého jej vytŕčala minimálne polovica podprsenky.Všimla si že na ňu pozerám a tak ma pre istotu prebodla pohľadom,aby som si nemyslela že budeme kamarátky.Nič proti ale s tou by som sa nebavila ani keby mi zato chceli platiť.Vzadu v kúte som si našla prázdnu lavicu a tam som sa potichu usadila.Celú hodinu som sa snažila nepútať pozornosť čo mi aj v celku šlo.Po neuveriteľne nudnej hodine som si rýchlo vybrala papierik na ktorom som mala napísaný rozvrh aj s triedami,v ktorých mám byť.Bola som až tak zaujatá hľadaním triedy 215,že som si nevšimla priamo oproti mne idúcu pipku z francúžtiny s jej kamarátkou a.k.a otravou.Neúmyselne som do nej narazila a z rúk je povypadali nejaké časopisy.Nepredpokladám že by to boli vedecké noviny ale časopis nečasopis pozbierala som ich a s podaním som sa aj ospravedlnila.Pipka však ospravedlnenie evidentne neprijala a spustila"Čo si o sebe myslíš ?? Taká nechutná trapka ako ty do mňa nemá čo vrážat. Veď sa pozri na svoje oblečenie vyzeráš ako starý bezďák." nechcela som sa hádať hneď prvý deň a tak som tam len stála a počúvala jej urážky ktoré ma ale vôbec nezaujímali.Chcela som len odísť na ďalšiu hodinu,prežiť až do konca dňa a ísť domov.V tom k nám prišlo nízke,chudulinké vysmiate a na pohľad strašne milé dievča ktoré venovalo svoju pozornosť pipke."Ashley daj jej pokoj.Si trapná. Fakt si musíš riešiť svoje komplexy tým že budeš nadávať nejakému novému decku ? Si fakt trapná." nato ma to dievča chytilo za ruku a odtiahlo ma ďalej"Ahoj ja som Elizabeth ale volaj ma Ellie." s natešeným hlasom prehovorila."Ahoj ja som Kristie" usmiala som sa načo si Ellie upravila svoje čierne šaty skoro po zem a ozvala sa "Čo máš teraz?" Rýchlo som sa pozrela do papierika aby som si bola istá,že odpoviem správne "Anglinu v 215-tke ale nemám poňatie kde to je" "Och tak to máme spolu hodinu.Poď je to tadeto" ukázala na koniec chodby,schmatla ma za ruku a už sme smerovali na hodinu.Zistila som že som s Ellie v tej istej triede len ona má miesto francúžtiny španielčinu a preto som ju nepoznala.Bola v poho a straaašne veľa kecala .To mi však vcelku vyhovovalo,až nato,že sa až príiš pýtala na veci,o ktorých so jej ešte nechcela hovoriť.Deň už neskôr prebiehal dobre a po príchode domov ma už čakala mama s miliónmi otázok o novej škole.Povedala som jej však len základné informácie,lebo už musela rýchlo ísť späť do nemocnice,kde práve začala pracovať.Nemám rada keď som sama doma lebo je tam vždy strašné tich a tak som si pustila hudbu,ktorá sa ozývala na celý byt ale mne to bolo jedno,až kým niekto nezačal neuroticky klopať.Rýchlo som vypla hudbu a otvorila dvere za ktorými stál chalan asi v mojom veku,vysoký hnedé oči a nevinná tvár."Ehrm jaa nechcem byť neslušný ale mohla by si tú hudbu stíšiť ?!? Bývajú tu aj iní ľudia!" spustil na mňa mierne drsným tónom."Veď dobre nemusíš hneď vrieskať." povedala som mu nevinne ,načo on zas začal nerváčiť "Neser ma dobre?!" radšej som sa nechcela hádať a tak som len povedala "Doobre kľuud" načo sa on otočil povedal že mám ísť do prdele a odišiel.Nezabudla som dramaticky tresnúť dverami aby vedel že je idiot,hudbu som už však radšej nezapínala, rýchlo som sa najedla,dala si sprchu a bez čakania na mamu šla spať.
pondelok 6. mája 2013
Summer Love- 4. kapitola
A máte tu štvrtú kapitolu o záhadnom Jamesovi v najbližších sa dozviete kto to je :)))
Hope u like it :)
A máte tu štvrtú kapitolu o záhadnom Jamesovi v najbližších sa dozviete kto to je :)))
Hope u like it :)
Boli...
spamätala som sa a pozrela sa vyššie. Jasné.. James, kto iný. Rýchlo som
sa otočila na opätku a stopovala taxík.
„Sme tu!“
zvolala som nahlas, keď sme vošli do izby Fleur, ktorá nám jasne povedala, že
keď sa vrátime máme sa jej ukázať..
„Ako bolo?“
pýtala sa Fleur s úsmevom.
Skvelo!,“
usmiala som sa taktiež. „Výborne sme sa bavili, však?“ pozrela som na Jamesa so
zdvihnutým obočím dávajúc mu najavo, že ak nebude mlčať, ešte si to odpyká.
Vlastne si to odpyká aj tak, no nechcela som, aby niečo vyklopil.
„Jasné, bolo
to super,“ zdvihol nasilu kútiky úst. „Len som už unavený, tak ak ma
ospravedlníte, pôjdem si ľahnúť.“
„Ja idem
tiež, dobrú noc,“ zašvitorila som a vybrala sa po schodoch hore.
„Dobrú,“ povedala Fleur, no ja som už bola preč
z dosahu. Zavrela som sa do izby a prezliekla som sa do obľúbenej
nočnej košielky. Hotová som zaliezla pod perinu a s myšlienkami na
prieky Jamesovi som zaspala.
Ráno ma
zobudilo slnko svietiace do tváre, a tak som sa rýchlo vygúľala
z postele a šla sa umyť. Po rannej očiste som na seba hodila plavky
a navrch si dala bielu košeľu a kraťasy. Bolo pomerne teplo na to, že
Londýn býva zväčša upršaný.. Obula som si čierne sandále, na hlavu si dala
klobúk a do kabelky si zbalila veci do kúpeľov, ktoré sú tu v hotely.
Hotová som veselo prišla do obývačky, kde už na stole voňala chutná omeleta . Jamesa
som úplne ignorovala a raz dva som zjedla svoju časť omelety. Netrápilo ma
či objednal sebe alebo mne. Jednoducho som to zjedla a už som si cupitala
spokojná po ulici. Tú modrú košeľu som si kúpila, potom som musela spraviť
menšiu otočku do Starbucks a šla som naspäť do hotela. O 20 minút som
sa vyvaľovala na lehátku pri bazénoch.
Striedala
som si to. Dala som si pár dĺžok v bazéne, šla do výrivky.. Tomu sa
hovoria prázdniny. Pila som Piňa Coladu a vychutnávala som si dnešný deň.
Vôbec ničím som sa nezaoberala.
Medzitým mi
v kabelke vibroval mobil, no ja som ho nepočula, a tak som ani
netušila, koľko mám zmeškaných hovorov od Fleur. Začala ma prepadať nuda,
pre istotu som sa poobzerala, začali sa kúpele
vyprázdňovať, pobalila som si veci a taktiež sa pobrala do izby.
Nabitá energiou, prišla som do izby a zapla hudbu naplno. Spievala som si
a tancovala... bolo mi srdečne jedno či sa na mňa James bude pozerať či
nie.
„Čo si to
o sebe myslíš, Nat?!“ vtrhla mi Fleur do izby ako tornádo. Dvere sa
s rachotom zabuchli.
„A čom to
hovoríš?“ otočila som sa nechápavo a pozrela som sa na ňu. Stála vo
dverách do kuchyne s prekríženými rukami a nahnevaným výrazom na
tvári. Asi mám problém, domyslela
som si.
„Kde si bola
celý deň?“ opýtala sa.
„V
kúpeloch,“ odvetila som jednoducho.
„Prečo si
odišla bez toho, aby si mi to povedala? Prečo si mi celý deň nedvíhala mobil?
Vieš ako som sa o teba bála?“ vynadala mi. „My všetci!“
dokončila. Tak to určite, pomyslela som si.
,,Myslíš
,,všetci´´.. seba a Jamesa?. Prepáč, nevedela som, že mám 10
a zakaždým ti musím povedať, kam idem. A čo sa týka hovorov, nepočula
som mobil,“ odvetila som otrávene.
„Mohla si mi
to aspoň oznámiť!“ povedala už kľudnejšie. V duchu som si vydýchla, že
búrka je nateraz zažehnaná.
„Bola si príliš zaneprázdnená,“ odsekla som.
„Tak prečo
s tebou nešiel aj James?“ čudovala sa Fleur a ja som prevrátila
očami. Mohla som si myslieť, že tu ide o neho. Samozrejme.
Nikki
nedeľa 5. mája 2013
Predstavenie
Ahojteee :) Ja som Katka,mám 15,chodím na sg Mercury v BA,bývam v Jarovciach.Milujem hudbu,mám doma gitaru a klavír (to neznamená že na nich nejak veľmi viem hrať :D ),milujem svojich priateľov,zábavu a klasické retardované momenty s ľuďmi ktorých milujem.
Myslím toto o mne zatiaľ stačí kedže vážne neviem čo iné by ste ešte potrebovali vedieť tak teda dúfam že budete s týmto blogom spokojní a budete ho navštevovať ;) :D
sobota 4. mája 2013
Summer Love- 3.kaptilo
V hlave mi vírilo toľko otázok, že moja hlava začala
protestovať. Pokaziť zbytok večera si nenechám nejakým chalanom. Vzala som
z tašky tabletku a prehltla na sucho.
Neviem čo tu
ten chalan robí, čo je zač... Radšej som prešla do obývačky, potichu zapla telku
a pozerala Simpsonovcov. Dosť ma štvalo, že som sama v hotelovej izbe
s cudzím chalanom a Fleur je preč. Mohol aspoň jeden z nich, buď
otec alebo Fleur povedať, že večer v izbe nájdem neznámeho chalan. A vraj
toto je užívanie. Úžasné. Z trucu
som zaklopala na dvere oproti. Chvíľu bolo ticho ale napokon sa ozval dupot
nôh.
,,Už som ťa
čakala´´ ozvala sa s úsmevom na tvári. Tak teraz jej to vytmavím.
Vrútila som
jej do izby ako veľká voda a rozkričala sa.
,,Kto je ten
chalan v mojej izbe!´´
,,Čo? Aký
chalan?´´ pozrela nechápavo.
,,V mojej
izbe na posteli spí nejaký chalan. Má tam napakované všetky možné tašky!´´
kričala som.
Fleur stála
zo založenými rukami vbok, oblečená v bielej saténovej košeli. Zrejme sa
chystala spať.
Asi jej to
docvaklo a uškrnula sa.
,,To by ti
mal vysvetliť otec.. ja sa nechcem do toho miešať.´´ pokrútila hlavou a
vyháňala ma z izby.
,,Počkaj...
čo s tým má spoločné ocko´´. zastavila som ju.
,,Len sa
neboj. Otec ho pozná a izbu zdieľate spolu. Tatko ti zajtra zavolá
a vysvetlí ti to. Ja... bohužiaľ nemôžem.´´ vzdychla si a zabuchla.
Neznášam keď ma takto vytočia. Kľudne to môže byť nejaký pedofil!
Tupo som
zízala na stenu oproti keď za mnou sa ozval hlas.
,,Uhm.. asi
nemá dobrú náladu keď ťa takto vykopla´´
vyškieral sa. Mala som sto chutí mu jednu vypáliť. Veľkým oblúkom, som prešla
popri ňom a šla naspäť do izby. Som unavená a hladná. Len nech
nespíme v jednej posteli spolu. To pôjdem rovno na ulicu. Všade lepšie ako
s týmto tu v jednej izbe. Vytiahla som si zo skrinky arašidy
a sadla si na pohovku. Rozhodla som sa, že nasadím ignor a budem sa
venovať telke. Čo má otec zalubom? Kto to je a prečo je tu? Celý večer má
netrápilo nič iné len čo má spoločné s otcom. Ani neviem o čom ten
film je. Telka len tak vrčala, v izbe ticho...Pobrala som sa do kúpeľne
umyť a ustlala som si na gauči.
,,Poď do
postele, ja idem na gauč´´. Zamumlal s pod vankúša a mnou myklo.
Chápete, všade ticho a zrazu niekto začne hovoriť. No nezľaknite sa.
,,Stačí mi
pohovka.´´ odvetila som ostro a odišla.
Nech si spí
v posteli. Mám tu telku, jedlo.. V telke dali nejaký akčný film, pri
ktorom sa mi driemalo.
Prebudilo ma
len to ako ma niekto zakrýva paplónom. Chcela som spať, takže bolo mi jedno kto
to bol a čo so mnou robil. Pokiaľ ma neznásilňoval alebo neunášal... fajn.
Čakala som
či sa otec niekedy vôbec ozve. Na druhý deň mi nezavolal a o dva dni
tiež nič. Pochodila som snáď všetko čo sa v Londýne len dalo...Začínalo ma
to tam nudiť a napadlo ma že pôjdem niekde do baru. Zabavím sa
a možno aj niekoho zbalím a následne odkopnem. Stačí ak ho oblbnem
slovíčkami.. Prepášč ale nemôžeme byť
spolu.. alebo Nejde to... a mám zábavu na celý večer. Ak som
v bare stretla nejakých chalanov ktorý na mňa zízali a žmurkali šla
som po nich. Dobozkávala som sa z jedným a šla som preč. Jednoducho
sa vymazal zo života.Som možno sviňa, lenže ak by ste boli v mojej koži
a nechceli by ste myslieť na hroznú udalosť, ktorá vás hlboko zasiahla,
robili by ste to isté. Nebol pre mňa nič viac len zábavou. Blonďák si tiež
robil svoje, do toho som sa nemontovala. To sa začne až keď príde otec. Teším
sa. Hra sa len začína. Usmiala som sa popod nos ako diabol čo chystá pomstu. Ani
neviem odkiaľ sa vo mne zobralo toľko nenávisti k blonďákovi, určite to
bude tak lepšie. Skontrolovala som maily . Svietil mi tam od otca.
Konečne! Tak som zvedavá ako vysvetlí
toho blonďáka v mojej izbe. Horlivo som čítala mail a mračila sa.
Milá Natalie, prepáč že som ti
nepovedal o Jamesovi. Bolo to narýchlo. Teraz sa ti budem zdať, že som
zbabelec a mamu som nikdy nemiloval. Opak je pravdou. Tvoju mamu som ľúbil
a ľúbim ju doteraz. Keď zomrela, Lucy bola tá ktorá ma dala ako tak dokopy
a pomocou nej som aspoň vedel vstať a postarať sa o teba. Pochop
ma prosím, mám ťa veľmi rád a Lucy je dobrá žena, ktorú ľúbim tiež.. James
je jej syn. Zaplavil
ma smútok a hnev. Mala som chuť niekoho zobrať, bolo by mi srdečne jedno
kto by to bol a hlavu mu otrieskať o múr. Mama zomrela len pred pár
mesiacmi a už si našiel inú ženskú. Nie, zlosť si nevybijem na Lucy ale na
Jamesovi. Vyzerá ako nejaký maznáčik. Proste 17ročné rozmaznané decko čo má
vždy všetko. Nechcela som to čítať, no čosi vo mne ma prinútilo.
Viem že asi ťa žiadam o veľa,
ale pokús sa
mať Lucy aspoň trochu rada. Keď prídem, predstavím ti ju. Je milá a teba
si už obľúbila hoci ťa nevidela. Zdáš sa jej ako fajn dievča, tak ju rešpektuj
a uvidíš že si padnete do oka. James bude u teba bývať. Lucy
a ja chceme aby ste sa spoznali zatiaľ čo mi trčíme v Dubline. Bude
to tak lepšie.. aspoň si na seba zvyknete :D.
Mamu ľúbim stále ale v živote sa
treba pohnúť ďalej. Ak by mi Lucy nepomohla dostať sa z toho asi by si
bola už v deckom domove...A ja by som sedel niekde v kúte a pil
alebo pozeral do prázdna. Ľúdim ťa! Lucy
ti posiela pozdrav.
Slzy
v očiach sa nedali zastaviť chápala som to ale toto som považovala trocha
za zradu. Mám aspoň dostatok času porobiť Jamesovi zle. Pomsta bude veľmi
sladká. Keď príde otec určite nebude žalovať , že som k nemu protivná
a budeme sa tváriť že nič.
Fleur došla
do izby a povedala že mám niekam zobrať Jamesa. S umelým úsmevom som
jej sľúbila že večer ideme do baru.
Taxikár
zastavil pred hotelom a šla som zaplatiť, ale spomenula som si na Jamesa..
„Aj keď si sa rozhodol ísť so mnou, budeš si musieť nájsť
nejakú zábavu, lebo ja mám svoje plány, do ktorých ty nezapadáš. Zapíš si za
uši, že to, že môj otec randí s tvojou mamou ešte neznamená, že sa spolu
musíme bratríčkovať. O to nemám ani najmenší záujem. Takže ak ešte stále
chceš ísť, tak poď a nezaostávaj. Hneď ako vojdeme do baru , každý pôjde
svojím smerom, je to jasné?“
Pozeral na mňa, akoby som mu práve povedala, že Shrek
naozaj existuje. Ústa mal dokorán otvorené a nezmohol sa na slovo.
Nepotrebovala som od neho odpoveď. Otočila som sa na opätku
a vstúpila do baru. Ďalej som sa nestarala o nejakého Jamesa.
Zajtra mu už niečo musím vyviesť,
lebo sa z toho zbláznim.
Celý večer
som sa výborne bavila. Našla som pár klubov, no vošla som len do jedného, ktorý
vyzeral najschopnejšie.
Odchytil si
ma tam jeden chalan, volá sa Adam a celý večer so mnou komunikoval
a pozval ma na drink. Rozprávali sme sa o všeličom..odkiaľ som, na
akú školu chodím a tak. Pozval ma tancovať. Po hodine vymetania parketu
som nutne potrebovala stoličku, pretože moje nohy práve trpeli, lebo niekto
múdri si musel dať opätky. Objednala som si mojito, veď nechcela som stáť
pred Fleur v stave podnapitosti.
,,Si
dobrá..´´ pochválil ma Adam a žmurkol.
Mávla som
rukou. ,, To nič nebolo. Kedy si som chodila tancovať a vyhrala so pár
súťaží a neskôr už nebol čas...
Nastala
krátka pauza. Bolo dosť hodín a James sa niekde túlal po Londýne. Aj by
som ho tam nechala, ale čo by to bolo za sestru.. pousmiala som sa
a rozlúčila sa s Adamom.
Prezvonila
som mu a počkala kým zavolá naspäť. Stála som na ulici a čakala kedy
príde... Trvá mu to viac než babe v kúpeľni. Rozhodla som sa, že sa aspoň
prejdem po ulici a poobzerám si výklady. Stála som pred H&M
a pozerala na peknú modrú košeľu, musela som ju mať. Zajtra sem skočím
a kúpim si ju.
,,Ups.. prepáč´´ narazil do mňa ktosi. Už-už som mala
na jazyku nejakú ostrú poznámku, ale jeho oči boli zaújimavejšie. Také známe
a modré ako oceán.
Summer Love- 2. kapitola
Nikki
Z uvažovania
ma vyrušilo rádio. Je to naschvál alebo náhoda?! Práve hrali Summer Of 69.
Pospevovala som si a očkom som sledovala Fleur. Určite si o mne myslí
že som blázon. Usmiala sa na mňa a venovala sa ceste. Prehovorila až keď
sme boli v Londýne. Mali sme tam ostať týždeň kvôli jej práci. Mala tam
nejaké rokovania. Zastavili sme pred hotelom ,po prečítaní názvu mi sánka padla
dole. Four Seasons. No vážne, bývať
v najdrahšom hotely na svete. Viem, že teta prachy má, ale že až toľko som
nečakala.
,,Dúfam že
toto bude stačiť.´´ prehlásila, ako keby to bol obyčajný dom.
,,Fleur...
že sa pýtaš. Toto je ten najdrahší a najluxusnejší hotel na svete!´´
povedala som s nadšením, že to počuli aj okoloidúci. Ľudia na mňa pozerali, radšej som zavtorila
ústa. Zobrala som kufor a kráčala do hotela. Fleur šla na recepciu
vyzdvihnúť karty.
,,Sme na
druhom poschodí, každá má svoju izbu...´´ hovorila. Ostala som pozerať ako teľa
na nové vráta. Po chvíli som sa zmohla prehovoriť.
,,Zbláznila
si sa?! Každá svoju izbu? Vieš čo to stojí?´´ vyvádzala som a chytala sa
za hlavu. Pozrela sa na mňa či mi nešibe a dala kartu. Čo sa týka peňazí,
vždy som strašne vyvýdzala, pretože som zvyknutá šetriť a nie som taká,
aby som míňala peniaze len tak do vetra.
,,Ja budem
musieť každé ráno stávať skoro a čo by to bolo za prázdniny, ak by si si
nepospala.´´ Zamierila k dverám a ešte sa otočila. ,,Mimochodom,
o peniaze sa strachovať nemusíš. Tých mám až, až a chcem aby si si to
tu užila.´´ žmurkla a zabuchla mi dvere pred nosom.
Ostala som
tam stáť ako tupec a pozerala do prázdna. Keď som sa spamätala otvorila
som dvere a tam ma čakal šok.
Moderno
zariadená obývačka s plazmou, krásna hnedá pohovka a nakoniec terasa.
Kašľala som na kufor a šla si pozrieť výhľad. Bolo toho na mňa moc ale srdce mi tĺklo ako šialené. Celá
spálňa je väčšia ako naša obývačka a kúpeľňa dokopy.
Boli sme
dosť vysoko, aby bolo vidieť centrum
a je to fakt, že nádhera. Celá
natešená som zobrala foťák a začala fotiť. Nedivila som sa keď, som sa
potkla a spadla.
Do frasa!
Po polhodine
kochania sa výhľadom, zamierila som do spálne . Veľká posteľ
s baldachýnom, ďalšou plazmou a veľkým šatníkom. Tak toto zabili!
Všetko bolo zariadené super a štýlovo.
Cesta ma
dosť unavila, takže som sa osprchovala, hodila na seba tepláky a tielko
a ľahla som si.
Z tvrdého
spánku ma vyrušil telefón. Kriste! Čo som komu spravila že ma takto
budí? Hundrala som si do vankúša a rukou som hmatkala po mobile.
Videla som
rozmazane, nič iné mi neostávalo len zdvihnúť.
,,Prepáč, že
ťa tak skoro budím.´´ Ozval sa otcov hlas.
Spánok zo
mňa opadol a dala som sa do pozoru. To
som spala až do rána?
,,No, síce
si ma zobudil ale nevadí mi to.´´ zasmiala som sa a zatiaľ boli moje
pokusy zapnúť televízor márne.
,,Ako sa
máš? Páči sa ti v Londýne?´´ spýtal sa.
Vzdala som
to a obzerala si šatník.
,,Jasné, je
to tu super, ale Fleur sa musela zblázniť že nás ubytovala do najdrahšieho
hotela.´´
,,O to sa ty
nestaraj. Teraz je prvoradé, aby si sa vybláznila a užila si. Na obed sa
choď niekam poprechádzať a uvidíš, ani sa nebudeš chcieť vrátiť. ´´ Jeho
smiech ma hrial pri srdci. Bolo to prvý krát, čo som ho počula sa takto smiať.
Konečne úprimný smiech.
,,Ok oci,
končím lebo žalúdok volá...´´ Zobrala som si biele tričko s nápisom Live
for the moments a k tomu riflové kraťasy. Ešte že som si zobrala tú riflovú bundu. Tým, sa mi to aspoň doladí.
,,Dobre, aj ja by som mal končiť lebo mi prihoria raňajky.´´ Poslal mi telefonickú
pusu a zložil.
Ok. Čo
teraz. Fleur, je zrejme už v práci. No nič, sedieť tu nemienim, takže si
vyrazím do mesta. Obliekla som sa, obula červené conversy, skontrolovala či mám
peniaze a mobil a mohla som ísť. Musela som sa vrátiť späť, neviem ako som
mohla zabudnúť na foťák.
Šla som si
pofotiť Big Ben do mojej zbierky. Milujem fotografovanie a všetko okolo.
Už ako malá som sa jednoducho musela objaviť na každej fotke. Mám aj pár
svojich fotografii, ktoré som poupravovala v počítači a zhotovila. Až
pri Buckinghamskom paláci, sa ozval môj žalúdok. Na dnes by bolo toho aj dosť.
Idem sa najesť lebo umriem od hladu. Vybrala som sa smerom cez park
k McDonaldu. Obzerala som si stromy, nádherne rozvetvené. Nikde ani špina
na zemi. Fakt sa to tu dosť líšilo od Dublinu. Udržiavali si tu čisté parky,
chodníky a cesty. Obzerala som sa po McDonaldovi.
Zistila som že to bolo kúsok odtiaľ. Trvalo mi
kým som sa dostala do prekliateho fastfoodu. Dvakrát sa točiť nie je žiadna
výhra. Postavila som sa do rady a vyberala som medzi McWrapom alebo
šalátom. Vypýtala som si šalát. Nie je zlé po dlhej dobe jesť aj zdravšie.
Stavila som
sa na kávu v Starbucks, ktorej nikdy nemám dosť a vyrazila do
obchodov.
Najradšej
chodievam do obchodu s hudobninami. Majú tam gitary, moje ,,lásky´´.
Obzerala som
si jednu Fenderku, na ktorú mám zálusk už pol roka. Chvíľu som si hrala
a skúšala . Zobrala som ju zo sebou a predavačovi povedala že si ju
beriem. Viem, trochu náhla rozhodnutie, ale čo nespravíte keď vám otec nechá
jeho kreditku a plus teta nám to vráti .
,,Prosím
počkajte, hneď ju vám donesiem´´. Zobral mi z ruky tú čo som držala
a čakala pri pulte. Zazrela som v pulte trsátko tyrkysovej farby. To bude moje!
Predavač sa
vrátil, keď zbadal ako sa vyškieram pozrel na mňa vystrašeným pohľadom. Dobrý
pocit z toho že som si niečo kúpila... Nič nie je lepšie.
Pozrela som
na mobil, koľko je hodín a keď som zbadala že 9, vypleštila som oči
a ponáhľala sa zastaviť nejaký taxík. Nadiktovala som adresu šoférovi a modlila
sa že Fleur nespraví scény.
Celá zafučaná som došla do svojej izby a všade
ticho. Vážne som mala strach,že Fleur na mňa zavolala celý policajný výbor.
Cestou k spálni pri dverách ležali cestovné tašky. Rozmýšľala som, či
prišiel ocko, no tú myšlienku som zahnala hneď ako prišla. Veď ráno volal, že sa musí zdržať dlhšie. Neprichádza do úvahy aby tu
bol. Spoznám kufre aj na kilometre. Hlavne tie jeho. Usmiala som sa
a šla do spálne kde sa mi naskytol pohľad na cudzieho chalana, ako leží
rozvalený na pohovke a spí. Do pekla! Ten tu čo robí? Kto je to? Nikki
Ahojte, baby.. :D
Trošku trápny úvod, ale ja som celá trápna a hlavne retardovaná. :DD
Volám sa Nikola a mám 17 rokov. Písanie ako koníček, ma začalo baviť keď sme mali písať jednu slohovú prácu v škole. Učiteľka ma vtedy vychvaľovala a začala som to skúšať sama.. no nejdem vám tu písať celý životopis :DDD. Chodím na Hotelovú akadémiu v Ba, milujem hudbu, hrám na gitare a trávenie s mojimi kamarátmi je mi najprednejšie.. :) to je asi všetko.. No, aby som nezabudla moja najmilovanejšia kamarátka píše story tiež a bude tu pridávať svoje a písať. Budeme sa samozrejme podpisovať. Ona sa vám predstaví neskôr. Sme taká retardovaná dvojica ale aj také musia byť :DDD
Nikki
Trošku trápny úvod, ale ja som celá trápna a hlavne retardovaná. :DD
Volám sa Nikola a mám 17 rokov. Písanie ako koníček, ma začalo baviť keď sme mali písať jednu slohovú prácu v škole. Učiteľka ma vtedy vychvaľovala a začala som to skúšať sama.. no nejdem vám tu písať celý životopis :DDD. Chodím na Hotelovú akadémiu v Ba, milujem hudbu, hrám na gitare a trávenie s mojimi kamarátmi je mi najprednejšie.. :) to je asi všetko.. No, aby som nezabudla moja najmilovanejšia kamarátka píše story tiež a bude tu pridávať svoje a písať. Budeme sa samozrejme podpisovať. Ona sa vám predstaví neskôr. Sme taká retardovaná dvojica ale aj také musia byť :DDD
Nikki
Summer Love- 1. kapitola
Posledný
krát som sa poobzerala v izbe či mám všetko, všetky kufre som si odniesla
dole a čakala kým príde otec. Sťahovali sme sa a ja som si už len
musela zvykať. Vždy sme sa zdržali asi tak rok dva, nikdy nie dlho hlavne kvôli
mame. Myšlienka na ňu mi zaplnila oči slzami a spomienky na jej vysmiatu
tvár. Nie, toto musí prestať. Je preč
a nikdy sa nevráti. Potrebujem sa začať niečomu venovať inak sa uzavriem. Už
bolo dosť. Dohovárala som si. Kiež by mama nezomrela. Áno, zomrela mi mama,
na rakovinu. Keď som mala 5 zistili že
sa jej v mozgu robia nádory. Ako šli roky, jej stav sa zhoršoval.
Nakoniec, ju nechali v nemocnici, kým ...
Túto
myšlienku som si musela zatlačiť niekam do kúta a začala som radšej znášať
veci. Otec by mal každú chvíľu prísť a odviezť ma na letisko. On tu ešte
ostane aby spravil vybavovačky, ohľadom domu a trvalého pobytu. Mal by
priletieť za mesiac za mnou. Takže
chvíľu pobudnem s tetou v jej domčeku v malej dedinke neďaleko
Londýna. No dobre, je to skôr mesto a do Londýna to trvá nejakú polhodinu.
Otec mi povedal, že keď príde budeme bývať rovno v Londýne . Ďalej už
nehovoril, vraj prekvapenie. Dúfam, že
život tam sa mi bude páčiť a nebudeme sa musieť sťahovať. Porazilo by ma
a nezvládla by som to. Ešte som si
na kufor nalepila menovku, keby sa náhodou postrácala batožina. Natalie Stevens. Moje stredné meno som tam radšej ani nedala.
Nie žeby sa mi nepáčilo, ale všetci by ma volali druhým menom a to nechcem.
Stredné meno mám po mame. Preto. Mne stačí jedno a Natalie je moje
obľúbené. Kamaráti ma volajú Nat alebo Naty... dostala som všelijaké prezývky,
ktoré si ani nepamätám.
Predo mnou
zastavil čierny mercedes a hneď na to vystúpil môj otec. Stála som tam ako
prikovaná a pozerala sa na dom v ktorom som prežila 4 roky.
,,Zlatko,
musíme ísť, zmeškáš.´´ povedal a otvoril dvere. Rýchlo som nastúpila, aby
mi nezačali tiecť slzy z očí.
Celú cestu
sme šli mlčky. Keď sme boli na letisku otec so mnou počkal.
,,Tak Naty,
musíme sa rozlúčiť. Viem, že je to pre teba ťažké a pre mňa takisto ale
pamätaj, aj keď tu mama nie je, dáva na teba stále pozor.´´ Objal ma a ja
som mu objatie opätovala. Rozplakala som sa.
,,Príď čo
najskôr ako sa bude dať. Nechcem byť u Fleur tak dlho.. je to predsa len
mamina sestra...´´ habkala som.
Otec ma
pohladkal po chrbte. ,,Nemôžeme ju prestať navštevovať len preto, lebo je to
mamina sestra. Potrebuje nás.´´ Dal mi pusu na čelo a zakýval mi.
Kráčala som
smerom k východu, keď otec ešte zakričal.
,,Tá bolesť
prestane.. je to ešte čerstvé.. dávaj si pozor!´´
Silene som
sa usmiala a posledný krát zakývala.
Len čo ma
letuška usadila, prichystala som si Ipod, nech aspoň počas letu vypnem.
Teším sa za
tetou, to nemôžem poprieť ale štyri roky sú štyri.
Letuška
začala kecať blbosti ohľadom pripútania sa a ja som na to zvysoka kašľala.
Vedela som čo robiť aj bez nej. Zapla som sa a čakala. Nemohla som sa
dočkať kedy si dám slúchadlá do uší a vypnem. Sedela som sama , tak prečo
to nevyužiť. Roztiahnutá po oboch
sedadlách ako sa len dá som počúvala. Tak a trošku života. Preboha Nat, ideš do
Londýna. Kde sú žúry a kopa zábavy. Dodávala som si odvahu. Do Londýna nejdem po
prvý krát. Zatiaľ sme tam boli len ja s otcom a to dvakrát. Keď
potreboval vybaviť moje štúdium. Zapla som si Summer of 69 od Bryana Adamsa
a pokývkávala hlavou. Stará pesnička, ale dobrá a vždy roztancuje aj
toho najsmutnejšieho človeka. Preto je moja obľúbená. Má grády. Podarilo sa mi
zaspať a zobudil ma hlas letušky že o chvíľu pristávame. Rozospatá
som si začala baliť veci do kabelky, ktorú som mala pri sebe. O 10 minút
som vyšla a očami hľadala po hale vysokú, opálenú a štíhlu
tmavovlásku. Hádam na mňa nezabudla.
Trochu som sa strachovala. Našla som si lavičku a čakala. Polhodina. Hodina.
,,Naty!´´
zakričal na mňa čísi hlas. Obzerala som sa no nikoho nikde.
Zostala som
zarazená či sa mi to nezdá ... tak som čakala na ďalšie volanie.
,,
Prepáč mi to, že meškám.. no musela som
ísť ešte na jednu schôdzku a ten nemotorný zákazník ma zdržal.´´ To ma už držala Fleur a silno stískala.
Zacítila som jej parfum so sladkastou vôňou, ktorá ma vždy upokojovala. Milujem
jej parfumy. Ona sama totiž s nimi experimentuje a skúša rôzne vône.
Vždy keď sa jej nejaký podarí pošle mi ho.
Naposledy
mám od nej Just do it! Je to taká..
bože ako to opísať. Kvetinová vôňa s náznakom korenistej.
,,Fleur, už
som si myslela, že ma necháš nocovať na letisku..´´ uťahovala som si
z nej. Aspoň teraz som mala celkom fajn náladu.
Zasmiala sa.
,, Teba by som tu nikdy nenechala Naty
´´.Zobrala mi kufor a pokračovala. ,, Ak by nebol môj zákazník taký
výberavý a vedel by sa rozhodnúť pre vôňu, mohla som tu byť už pred
hodinou.´´ Pozrela sa na mňa ospravedlňujúcim pohľadom a viedla ma
k autu.
Čierny Range
Rover zaparkovaný na parkovisku sa blýskal, ako práve kúpený. Moc ma to
neprekvapovalo. Až pridobre som vedela že Fleur sa stará o svojho
,,miláčika´´ ako o dieťa.
Nikdy nemala
deti a manžel ju opustil po troch rokoch manželstva. Fleur je mladšia
o 8 rokov od mojej mamy. Mama
zomrela keď mala 29.. teraz by mala 46 a Fleur ma 37. Nemohla mať deti
a adoptovať si nechce. Nikdy sme nevedeli dôvod.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)